Stalo sa to dvadsiateho tretieho, v predvečer Štedrého dňa. V robote som to konečne zabalil. Drobné darčeky, ktoré som zhromažďoval do skrinky ostatné dva týždne, som naložil do vaku, ktorý som si na tento účel priniesol, zamkol som prevádzku a poďho na zastávku autobusu. Ten prišiel vzápätí a potešil svojou poloprázdnosťou nielen mňa. Nastúpil som doň a sadol si k zadným dverám, kde je moje obľúbené miesto. Za mnou nastúpili ďalší spolucestujúci. Jeden z nich, asi dvadsaťročný mladík, evidentne čosi na asi treťom sedadle za vodičom spozoroval, lebo sa tam po zaplatení rozbehol, zdvihol to, chvíľu uvažoval, rozhliadal sa a potom to podal vodičovi.