reklama

Zakázať výherné automaty? Ani náhodou!

Kráčam z práce. Myšlienky na dve malé zlatíčka a manželku rezko vykračujú predo mnou, takže mi cesta rýchlo ubieha. Asi sto metrov pred panelákom vidím, ako z lavičky vstáva akési žieňa, vyberá z úst žuvačku a mieri priamo ku mne. To žieňa poznám, je to asi dvadsaťročná Iveta zo susedného bloku. Ujo. To oslovenie fakt milujem. Viete, čakám tu na mamu. Prišli mi dobierkou nejaké knihy, ktoré potrebujem na kurz, na ktorý ma poslali z Úradu práce. Musím ich vyzdvihnúť ešte dnes, zajtra si ich tam totiž musím doniesť. Neviem, kedy sa mamka vráti. Nemohli by ste mi požičať päťsto korún? Hneď večer vám ich donesiem. To vyzerá fakt vážne, uvažujem. Sňáď ju kvôli tým knihám nevyradia z kurzu. Vyťahujem päťstovku a podávam ju Ivete. Ďakujééém. Takže večer.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (30)

 Prešiel som asi dvadsať metrov a natrafil na kamaráta Miša, ktorý rukou naznačil, aby som počkal, že mi chce niečo povedať. "Hádam si tomu dievčatisku nepožičal nejaké prachy? To nevieš, že je to gamblerka vysokého rangu?"

 "Fakt? Iveta? Nevedel som." Ani som to nemohol vedieť. Musím chodiť do práce. Nemám čas vysedávať po krčmách, ožierať sa a sledovať, kto koľko nahádže do tých peňazožrútov zvaných výherné automaty, čo je Mišovou každodennou agendou.

 Večer uplynul bez toho, aby niekto zazvonil. Asi zabudli, alebo nás nechceli vyrušovať, uvažujem. Zatiaľ si nepripúšťam, že Iveta to hodila do automatov a samozrejme aj prehrala. Veď keby aj, čo ma je po tom? Nejakú podporu berú, tak mi to časom vrátia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Na druhý deň na to nemyslím, nie je čas, no keď poobede prechádzam okolo tej lavičky, na ktorej včera sedela Iveta, spomeniem si a rozhodnem sa ísť rovno na vec. Nech vedia, čo to majú za dcéru. Otvorí mi jej mama. Začnem s tým, že im to Ivetka isto zabudla povedať, že mi to nevadí, že včera nestihli, no že to riešim teraz, lebo som veľmi zábudlivý.

 "Sused, vy ste jej vážne uverili, že to potrebovala na knihy?" opýtala sa tetuška. Nahodil som smutno-zúčastnený výraz: "Počul som, že má dcéra nejaké problémy. Hrozné. Tie automaty by mali zakázať!"

 "Zakázať? Ani náhodou! Ivetka ešte nie je taká dobrá ako starý či ja, no veď časom sa to naučí. Konečne je tu niečo, na čom si môže chudoba prilepšiť, a vy by ste to hneď zakazovali. Tu máte tú päťstovku. Zbohom!" 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Nuž, čakal som hocičo, no také niečo ma fakt prekvapilo. Takže gambluje celá rodina... No fajn. Len som zvedavý, kedy prídu na to, že im to prerástlo cez hlavu. Keď im zazvoní exekútor so súdnym príkazom na vypratanie bytu? To si fakt niekto môže myslieť, že na tejto činnosti môže byť ziskový? Tetuška si asi myslí, že denne do automatu krčmár-filantrop nasype niekoľkotisíc kusov mincí, aby si chudoba prilepšila... Možno len začínajú a keďže niekoľkokrát vyhrali, myslia si, že sú v pluse. Raz mi kamoš, ktorý tomu tiež na istý čas prepadol, hovoril, že gambler vidí len to, že už vyhral päť alebo desať tisíc, no to, že denne prehrá niekoľko stoviek, to nevidí. On myslí len na tie výhry a na to, že sa mu to už raz podarilo, takže sa mu to podarí znova. Koľko ľudí už skrachovalo kvôli tomuto sebaklamu, koľko rodín sa rozpadlo? A koľkí touto kalváriou práve teraz prechádzajú? 

Jozef Kron

Jozef Kron

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Píšem, prežívam, uvažujem, tvorím... Až sa mi nazbieralo na román - nech sa páči: Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéFikciaSúkromnéKrátke

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu